Ak chceš chodiť po vode, musíš vystúpiť z lode

voda500-01

Ste len krok od dobrodružstva svojho života. Hlboko vo vás leží rovnaké viera a túžba, ktorá viedla Petra k chodeniu po rozbúrenom Galilejskom mori smerom k Ježišovi. John Ortberg vás pozýva premyslieť si neuveriteľný potenciál, ktorý vás očakáva vonku z vašej zóny komfortu. Tam vonku, na riskantných vodách viery, vás Ježiš očakáva, aby sa s vami stretol spôsobmi, ktoré vás navždy zmenia, prehlbujúc váš charakter a vašu dôveru v Boha. Tá skúsenosť je desivá. Je vzrušujúcejšia, ako by ste verili. Je všetkým, čo by ste čakali od niekoho, kto je hodný nazývať sa Pánom. Je na vás rozhodnúť sa spoznať Ho tak, ako Ho môže spoznať len chodiaci po vode, zatiaľ čo sa v tomto procese budete usporadúvať podľa Jeho účelu. Má to len jednu požiadavku: Ak chceš chodiť po vode, musíš vystúpiť z lode.

       

KÚPIŤ:

  • kniha6,95€
  • e-kniha5,95€

Prečítajte si ukážku z knihy:

Chodenie po vode nevyžaduje len odvahu riskovať, ale aj múdrosť rozpoznať volanie.

Pred nebeskou bránou stojí muž. „Urobili ste niekedy niečo, čo malo zásadný význam?" pýta sa ho Peter. „No, jedna vec mi prichádza na um," vraví muž. „Raz som narazil na skupinu „testosterónových" motorkárov, ktorí ohrozovali mladú ženu. Povedal som im, aby ju nechali, no nepočúvali ma. Tak som prišiel k tomu najväčšiemu a najviac potetovanému, tresol som ho po hlave, odkopol jeho motorku, vytrhol mu krúžok z nosa, hodil ho na zem a povedal som mu: „Nechaj ju na pokoji, lebo budeš mať do činenia so mnou." Na Svätého Petra to urobilo dojem. „Kedy sa to stalo?" „Pred pár minútami."

Som presvedčený, že Matúš chce, aby jeho čitatelia pochopili niečo, čo je na chodení po vode rozhodujúce, a síce, že to nie je Peter, kto má moc nad chodením po vode, ale Ježiš.

Medzi vierou a bláznovstvom je veľký rozdiel. Počas histórie sa názory na Petrovo konanie odlišovali. Bola jeho túžba opustiť loď vyjadrením oddanosti, alebo mal problém ovládať svoju impulzívnosť? Kalvín tvrdil, že pre nás je jeho čin varovaním pred unáhleným konaním a bláznivým riskovaním. Chryzostomos to naopak videl ako skutok učeníkovej lásky a poznamenáva, že Peter nepovedal pyšne: „Rozkáž mi kráčať po vode," ale oddane: „Rozkáž mi prísť k Tebe." Nech sa na to pozeráte akokoľvek, jedným zo zarážajúcich aspektov príbehu podľa Matúša je, že Peter nevyskakuje z lode okamžite. Začína tým, že si od Ježiša pýta povolenie. „Pane, ak si to Ty, rozkáž mi prísť k Tebe." Prečo to Peter robí? Koniec koncov, on určite nemá problém konať impulzívne: Na Hore premenenia vraví, aby tam ostali a postavili tri stánky: Ježišovi, Mojžišovi a Eliášovi. Písmo vraví, že tú myšlienku navrhol, lebo nevedel, čo povedať. Mnohí ľudia, keď nevedia čo povedať, radšej nepovedia nič a počkajú, až budú mať viac informácií. Peter však nie. V Getsemanskej záhrade, v obkľúčení rímskymi vojakmi, Peter impulzívne vytasil meč a odťal ucho vojakovi menom Malchos. Ježiš sa musel zohnúť, zodvihnúť ucho a pripevniť ho naspäť na Malchosovu hlavu. Môžeme si predstaviť Jeho slová: Ospravedlňujem sa za svojho kolegu. Pracujeme spolu už roky, no stále s ním mám problémy. Keď Ježiš v Cézarei Filipovej predpovedal svoju blížiacu sa smrť, Peter Mu radil zmierniť tieto nepríjemné reči o kríži s odôvodnením, že to oslabuje morálku učeníkov. Ježišova odpoveď „Choď za mňa, satan" nijako nemohla zvýšiť Petrovu reputáciu dobrého radcu. Z toho, ako Matúš Petra opisuje, je jasné, že to impulzívne dieťa, čo sa v ňom skrývalo, o sebe dávalo vedieť dosť často. Tak prečo sa tu zastavuje a žiada o rozkaz prv, ako by z tej lode vystúpil? Som presvedčený, že Matúš chce, aby jeho čitatelia pochopili niečo, čo je na chodení po vode rozhodujúce, a síce, že to nie je Peter, kto má moc nad chodením po vode, ale Ježiš. Petrovi nie je daná moc, ktorú by mohol použiť kedykoľvek a na čokoľvek. Prv, než vystúpi z lode, musí sa poriadne uistiť, že je na to povolaný a že tým povolávajúcim je Ježiš. Ježiš hľadá viac, než len číru impulzívnosť. Ľudia niekedy robia ľahkovážne rozhodnutia ohľadom vzťahov, peňazí alebo práce a potom ich odôvodňujú vzletnými duchovnými rečami. Takže stojí za to, na chvíľu sa zamyslieť, čo nie je chodením po vode. Frank Farley strávil tridsať rokov skúmaním toho, čo nazval Typ T alebo osobnosť, ktorá vyhľadáva napätie. (T – thrill, teda napätie, riziko, pozn. prekl.) To sú ľudia, ktorých to ťahá k vysoko riskantným situáciám a správaniu. Uprednostňujú neistotu, nepredvídavosť, zmenu, vyhľadávajú vždy niečo nové a neznáme. Bežné veci ich nudia a dychtia po nepretržitej stimulácii. Izraelskí vedci identifikovali gén riskovania. Ľudia, ktorí boli známi svojou zvedavosťou a láskou k napätiu, bola zistená dlhšia verzia génu známeho ako D4DR (Dopamínový receptor D4) na rozdiel od zadumaných a pokojamilovných jedincov. Typy T sa angažujú v tom, čomu hovoríme „extrémne športy": horolezectvo, parasailing, (špeciálny padák ťahaný motorovým člnom), lietanie na rogale a BASE jumping, čo je skákanie z útesov alebo mostov s modlitbou, aby sa otvoril padák v priebehu pár sekúnd, kým trvá váš asi kilometrový let. Ten posledný šport je nelegálny a vrcholne nebezpečný. Počas jeho krátkej osemnásťročnej histórie zahynulo až štyridsaťšesť skokanov. Treba dodať, že väčšina kníh o budovaní osobnosti vysoko vyzdvihuje riskovanie. No v odbornej psychologickej literatúre je riskovanie väčšinou nebezpečným signálom. Ľudia typu T, síce dokážu robiť veľké veci, ale sú náchylnejší k deštruktívnemu správaniu, ako napríklad užívanie drog, riskantná sexuálna aktivita a závislosť na hracích automatoch. Niekedy – obzvlášť vtedy, keď sa život zdá byť nudný alebo nenaplnený, alebo keď cítim, že život beží len tak okolo mňa – sa môžem netrpezlivo dožadovať, aby sa moje problémy vyriešili ihneď, a to tak, že urobím unáhlené rozhodnutie, ktoré nie je v súlade s Božím povolaním v mojom živote. Často robíme odvážne, vysoko riskantné rozhodnutia, ktoré sú hlúpe. Garrison Keillor píše o farárovi Ingqvistovi, ktorého pri pohľade na novinovú rubriku „Milá Abby" znepokojilo, ako často pri problémoch odkazovala Abby pisateľov na ich duchovných: Ľudia typu T, síce dokážu robiť veľké veci, ale sú náchylnejší k deštruktívnemu správaniu, ako napríklad užívanie drog, riskantná sexuálna aktivita a závislosť na hracích automatoch.

„Pohovor si so svojím duchovným," povedala štrnásťročnému dievčaťu, zaľúbenému do ženatého dvadsaťjedenročného automechanika ktorý bol v tom čase vo väzení za znásilnenie. Prečo Abby usúdila, že by si duchovný vedel s takýmto niečím poradiť? ... Chudák farár. Ešte pred chvíľou mal vo veciach celkom jasno, no teraz pred ním štrnásťročná Trish hovorí o svojej láske k Vinceovi, o svojej viere v jeho nevinu, o tom, že ho jeho manželka nikdy skutočne nemilovala a jedine ona, Trish, to dokáže. A keď k tomu ešte dodá, že napriek svojmu mladému veku a tomu, že sa nikdy nestretli, len si písali, je medzi nimi niečo neopísateľne posvätné a vzácne, tak jediné čo si farár pomyslí, je: „Si blázon. Nebuď smiešna!" Ale ako jej pomôcť? Pavol hovorí: „Prísne teda dbajte, ako obcujete, nie ako nemúdri, ale ako múdri. Vykupujte čas, lebo dni sú zlé." Ako sa toto dá uplatniť konkrétne u Trish, v jej láske cez e-mail...? Keď Pavol napísal túto nádhernú vetu, pravdepodobne sedel v hornej izbe v Aténach; bolo neskoro v noci a všetci blázni už spali. Mohol napísať jednoduchú pravdu a nablízku nebol žiadny blázon, čo by povedal: „Ha? Čo tým myslíš? Chceš povedať, že by som sa nemal pokúšať o prekonanie svetového rekordu vo vytrvalostnej chôdzi dozadu? Ale ja viem, že to dokážem! Som v tom dobrý! Dokážem chodiť dozadu celé kilometre!"

Hranica medzi „Neboj sa" a „Nebuď smiešny" je často veľmi tenká a ťažko lokalizovateľná. Vedieť, kedy vystúpiť z lode a podstúpiť riziko, to si nevyžaduje len odvahu; chce to aj múdrosť pri kladení tých správnych otázok, súdnosť pri rozpoznávaní Majstrovho hlasu a trpezlivosť pri čakaní na Jeho rozkaz. Ježiš nehľadá typy T, ktoré ovládajú náhle impulzy. On hľadá tých, ktorí by mohli byť označení ako Typ V, čiže tých, čo chodia po vode. K tomu patrí aj túžba po dobrodružstve s Bohom – Boží gén – a ten my všetci máme. Je to súčasť našej duchovnej DNA. Vyžaduje si odvahu zariskovať a múdrosť vedieť, do ktorých rizík sa vrhnúť. Ako teda spoznám rozdiel medzi autentickým Božím volaním vystúpiť z lode a mojím vlastným nerozvážnym popudom? Ako sa stanem nasledovníkom typu V? Aby sme túto otázku mohli hlbšie preskúmať, pouvažujme nad biblickými zmienkami o povolaní.

 

Citáty z knihy

„John Ortberg je hlboký bez toho, aby bol ťažký.“ - Dallas Willard, autor The Divine Conspiracy (Božské spiknutie)
 

 

logoEVS-01

Prešov // Hlavná 137 // 0911 784 800

Bratislava // Legionárska 4 // 0911 798 800

IČO: 30806178 // DIČ: 2020799363

Nájdete nás aj na: